Vznik farnosti

Farnosť Huty vznikla 25. júla 1787. Predtým táto obec patrila do farnosti Kvačany. Tam patrili aj obce Novoť a ráztoka. Malé a Veľké Borové patrili do farnosti Svätá Anna. Všetky tieto obce boli oddelené od svojich bývalých farností a novým miestom farností sa stala obec Huty. Prvým farárom sa stal p. Xaver  a pomocníkom mu bol p. Šimon Uhrínec ako kaplán. Obidvaja pochádzali z rehole františkánov z provincie Najsvätejšieho spasiteľa v Okoličnom. Fara tu nebola a preto bývali len tak provizorne na priváte. Prvý z nich spravoval farnosť 3 roky a zomrel 14. apríla 1791 . Bol pochovaný na Hutách. Zomrel ako 46 ročný. Druhý pracoval na Hutách 2 roky. Zomrel ako 69 ročný. Pochovali ho tiež na Hutách. Prvý kostol na Hutách bol postavený v roku 1773. Bola to len zvonica. O postavenie sa pričinil aj Juraj kvačiansky farár a aj samotní farníci. Tento kostol bol vlastne len verejnou kaplnkou. Farským kostolom sa stal 22. júla 1787. Tieto obce sa stali farnosťou v roku 1788. V tom roku kostol aj zväčšili. Bola to zasluha najmä farníkov. Bol len požehnaný,  zasvätený sv. Martinovi biskupovi. Nemal sakristiu, potrebné bohoslužobné predmety sa uchovávavali v skrini umiestnenej v kostole. Tento kostol nemal organ. Nový kamenný kostol bol postavený v roku 1897 je zasvätený tajomstvu Premenenia Pána. Má tri oltáre. Hlavný zasvätený tajomstvu Premenenia Pána, ktoré je znázornené obrazom, na oltári sa nachádzajú ešte tieto sochy: na najvyššom mieste Panna Mária Kráľovná s dieťaťom Ježišom, po stranách sú sochy svätého Petra a Pavla. V úrovni oltárneho obrazu sú sochy Božského Srdca Ježišovho a Panny Márie Lurdskej. Všetko zariadenie pochádza z obdobia po postavení kostola. Bočný oltár na pravej strane je zasvätený svätej Rodine znázornenej oltárnym obrazom. Po bokoch sú sochy svätého Jána Apoštola a neidentifikovaná svätica na druhej strane. Bočný oltár na ľavej strane je zasvätený svätému Martinovi biskupovi, pôvodnému patrónovi kostola. Obraz je tiež maľovaný na plátne. Po bokoch sú sochy slovanských apoštolov svätých Cyrila a Metoda. Predelu tohto oltára tvorí malé súsošie Ružencovej Panny Márie.Krstiteľnica má kamenný podstavec prikrytý súsoším Pánovho krstu tiež pochádzajúceho z novšieho obdobia.  Veci z pôvodného kostola sa v tomto kostole nenachádzajú.

Farnosť Veľké Borové vznikla v roku 1827, keď veriaci obcí Veľké a Malé Borové požadovali samostatnú farnosť. Vtedy sa zrušila kaplnka na Hutách. Fara tu tiež nebola a tak kňaz ktorý tu  vtom čase bol, sa mal postarať o postavenie fary a vyhľadanie vhodného miesta pre postavenie kostola. Fara bola postavená v roku 1851 a do tých čias býval farár na priváte. Prvý kostol bol postavený v roku 1813-1815 z dreva a bol zasvätený svätým apoštolom Šimonovi a Júdovi. Mal dva oltáre. Terajší kostol bol postavený z kameňa v roku 1880. Zasvätený je tajomstvu Povýšenia Svätého Kríža. Zariadenie z kostola je z 30-tich rokov tohto storočia okrem oltára sv. Rodiny, ktorý pochádza z dreveného kostola. Druhý bočný oltár je zasvätený Panne Márii Lurdskej. Prvým administrátorom farnosti Veľké Borové bol Dp. Juraj Komoray od roku 1828 do roku 1831. Terajší kostol sa staval za farára Dp. Michala Jaraba v roku 1880. Zomrel v roku 1881 a je pochovaný na miestnom cintoríne.